Fujary som začal vyrábať v roku 1998. S prvou fujarou som sa trápil takmer celý rok a s nevydarenými kúskami som spočiatku prikladal do pece. Výroba fujary je o obrovskej trpezlivosti, skutočný cveng nástroj nedostane zo dňa na deň. V rodine sa remeslu nikto nevenoval a starí majstri si svoje tajomstvá výroby odnášali do hrobu. Ak som chcel fujaru vyrobiť, musel som na postup prísť sám. Dostal som sa ku knihe Slovenské hudobné nástroje od Dr. Ladislava Lenga. Podrobný postup výroby som v nej síce nenašiel, ale boli v nej zobrazené súčasti fujary a ich opis. Začal som sa trochu orientovať. Formou pokus – omyl sa mi podarilo vyrobiť prvú fujaru. Dodnes ju opatrujem ako veľkú vzácnosť a nedal by som ju ani za svet. Fujary som najskôr vyrábal pre svoje potešenie a väčšinu som rozdal rodine a priateľom. Až pri náhodnom stretnutí so známymi majstrami fujaristami, ktorým som sa pochválil so svojimi nástrojmi a ocenili moju prácu, som sa začal venovať výrobe fujár s väčším nasadením.
Moje fujary sú po celom svete. Svojich majiteľov našli nielen v Európe, Kanade ale aj v Južnej Kórei, Austrálii, Rusku či Japonsku. Fujaru a našu ľudovú kultúru prezentujem na rôznych kultúrnych podujatiach, hudobných a folklórnych festivaloch, jarmokoch, výstavách nielen na Slovensku, ale i v Čechách a na Morave nielen ako výrobca a inštrumentalista, ale i so speváckym súborom „ZÁRUBY“, ktorého som členom. Z rozprávania môjho otca náš rod pochádza zo stredného Slovenska a pravdepodobne po predkoch som zdedil lásku k tomuto nástroju. Hoci tradícia fujár je viazaná k strednému Slovensku ja som si cestu k nej našiel aj v Budmericiach v dedinke neďaleko Bratislavy. O kvalite mojich nástrojov hovorí významné ocenenie „Zlatá fujara 2010“ , ktoré som získal v Nemšovej na súťaži fujaristov s medzinárodnou účasťou.
